Najnovšie na fóre
16:12|rav0o
To, čo chcete zobraziť neexistuje

09:14|dimartin
Hokej menom Slovan

13:50|TuLLs
To, čo chcete zobraziť neexistuje

Anketa
Veris, ze majitelia a manazment udrzi KHL na SLOVAN-e?
Neverim, ale KHL v meste chcem!

127/26%
Verim im, dokazali to po minule roky, dokazu to aj teraz.

164/34%
Chcem verit, mozno sponzorom pomoze novy zakon o sporte, lebo inak neviem...

63/13%
Je mi to jedno, za Slovanom budem stat do smrti!

40/8%
Nescem kachael, Dukla je srco moje.

39/8%
Skusme hrat EBEL, zlata stredna cesta...

48/10%
Celkom hlasovalo: 481
Najnovšie komentáre
19:20|AJ_ja
AUTOBUSOVÝ VÝJAZD DO ZÁHREBU!!!

18:04|paces
Večer Mira Šatana! ĎAKUJEME!

15:26|AJ_ja
Dnes proti SKA Petrohrad, doma najbližšie až 15.11. proti Jokeritu Helsinki!

19:47|AJ_ja
Lístky do kotla na playoff!!!

13:28|patrik444
Bitka o 6 bodov, bitka o Bratislavu, bitka o play off!

Sezóna 2006/2007: Návrat na stratené pozície a zrod prvého hokejového fanklubu na Slovane!

Diel 1: Návrat na stratené pozície

Ročník 2005/2006 bol pre fanúšikov Slovana sklamaním. Oslabené mužstvo nedokázalo udržať stabilnú výkonnosť, v mužstve sa hráči striedali ako na bežiacom páse, a tak výsledné 7. miesto po základnej časti a vypadnutie vo štvrťfinále s Košicami 0:4 na zápasy nikoho neprekvapilo. Na jar roku 2006 však vedenie ohlásilo návrat Slovana na stratené pozície. A tak, keď sa manažéri iných klubov ešte venovali svojim mužstvám v play-off, manažment Slovana ulovil prvú veľkú rybu. Z Vítkovíc prišiel slovenský reprezentant Marek Uram. Ďalšie posily na seba nenechali dlho čakať: postupne Slovanu podpísali Michal Kokavec, Ľubomír Hurtaj, René Jarolín, Peter Huba, Marek Kolba, neskôr v lete potom traja legionári Jan Srdínko, Marek Vorel a Sasu Hovi. Celému belasému táboru šéfoval nový kouč – prísny Rostislav Čada. Očakávania verejnosti, ale aj novovznikajúceho fanklubu pred novou sezónou boli veľké, aj keď mnohí novému mužstvu neverili, čo sa prejavilo aj na prvom extraligovom zápase, keď si na domáci zápas s finalistom predchádzajúceho ročníka Popradom našlo cestu necelých 3500 divákov.

Tí však videli výborný výkon belasých, ktorí zničili kamzíkov už v prvej tretine, ktorú vyhrali 3:0 a Podtatrancom umožnili čestný úspech až za stavu 6:0. Dôveru divákov mužstvo budovalo iba postupne a v úvode sezóny ani zápas s tradičným rivalom z Košíc neprilákal viac ako 4 tisíc fanúšikov. Tím však išiel v úvode sezóne ako hodinky a prvú prehru zaznamenal až v desiatom zápase sezóny, keď podľahlo Popradu na jeho ľade 3:5. V tomto zápase sa predstavila už aj nová posila, ktorú si fanúšikovia doslova vymodlili na stránke fanklubu i na iných hokejových fórach – Roman Kukumberg. Nákupom však ešte nebol koniec. Problémy s obranou nevyriešil Kaspars Astašenko, ani na dva mesiace zapožičaný Stanislav Škorvánek, a tak vedenie angažovalo Milana Hrušku i Michala Sersena, do útoku postupne pribudli Juraj Gráčik i Roman Tvrdoň, naopak do Popradu prestúpil René Jarolín, ktorý sa v belasom nedokázal výraznejšie presadiť.

Slovan vládol s obrovským náskokom celej lige, postupne stúpali aj návštevy na domácich ligových zápasoch, viacerí noví hráči sa stali miláčikmi publika, predovšetkým teda Marek Uram a fínsky blonďáčik Sasu Hovi, ale aj nenápadný, ale o to platnejší bek Jan Srdínko, reprezentačnú formu mal až do smolného zranenia obranca Daniel Hančák.

Niekedy na prelome októbra však mužstvo nezvládlo jeden-dva zápasy a vytratila sa z neho herná pohoda zo začiatku ligovej sezóny. V Martine Slovan viedol 2:0, aby napokon prehral 2:4, s Popradom, ktorý v prvom kole vyprevadil s debaklom, sa doma natrápil 4:3 po predĺžení, na ľade beznádejne poslednej Skalice nedokázal streliť gól a prehral 0:2. Nevyrovnanosť výkonov pokračovala aj naďalej: Trenčín doma 3:0, Mikuláš vonku 1:5, Žilina doma 3:2 po predĺžení, Košice vonku 2:6. Zápas so Žilinou v decembri 2006 bol však významný z iného hľadiska – Slovan predstavil v Samsung aréne dlho očakávané veľkoplošné obrazovky, čím podstatne zvýšil komfort pred divákov na štadióne, ktorí si môžu na nej pozrieť opakované zábery, či pobaviť sa na animáciach, či videosekvenciách. Obrovskou stratou pre mužstvo však bolo zranenie Martina Hujsu.

Nespokojnosť vedenia, ale aj fanúšikov s výkonmi mužstva, ktoré v úvode sezóny porážalo jedno mužstvo za druhým, vyvrcholila odvolaním trénera Čadu, ktorého nahradila ikona Slovana posledného desaťročia – Zdeno Cíger. Slovan sa však s rokom 2006 lúčil deň pred Silvestrom aj pred zrakmi hlúčika partnerských pardubických fanúšikov hanebnou domácou prehrou s Popradom 3:6.

Ako na nový rok, tak po celý rok... V prvom zápase v roku 2007 belasí zvíťazili v Žiline 6:3 a hneď vzápätí zdolali doma Košice 5:1 a zdalo sa, že kríza je definitívne zažehnaná. Opak bol však pravdou. Nasledovali dve prehry po predĺžení so Skalicou a Nitrou a prehra v televíznom zápase vo Zvolene po slabom výkone 1:3. Písala sa sobota 20. Januára 2007. A potom to prišlo... Na nedeľu 21.januára 2007 by zrejme najradšej zabudli všetci fanúšikovia belasých farieb! Na zápas s Duklou Trenčín bolo zvedavých solídnych 5800 divákov, hádam polovica z nich však nedokázala zotrvať na svojich miestach do konca. Po tretinách 1:2, 0:4, 0:4 Slovan na svojom ľade obdržal ťažký direkt. Desať inkasovaných gólov, navyše doma, navyše od veľkého rivala. Reakcie fanúšikov boli rôzne: mnohí odišli, mnohí ironicky tlieskali akciám Dukly v snahe zosmiešniť vlastných hráčov, niektorí fandili Slovanu, iní neveriacky sledovali hru... Nasledujúci domáci zápas s Martinom sledovalo 7500 divákov, keďže vstupné divákom „zaplatili“ hráči. Ani ten zápas však belasí nezvládli a prehrali 1:2, hoci v zápase predstavil novú posilu – z Košíc vyhodeného Miroslava Laža, ktorý sa okamžite stal miláčikom bratislavských tribún. Už predtým mužstvo posilnili dvaja Žilinčania Dalibor Kusovský a Michal Hreus. Vo februári sa mužstvo zdvihlo, ale kolo pred koncom základnej časti šokujúco prehralo na vlastnom ľade s Liptovským Mikulášom 1:2 a v poslednom kole v Martine 2:3, čo bol prvý zápas, na ktorý fanklub belasých organizoval autobusový výjazd. Výsledkom bolo tretie miesto po základnej časti a pred nami play-off, do ktorého nevstupoval Slovan práve v ideálnom rozpoložení...

Vo štvrťfinále play-off na belasých čakal nepríjemný súper z Popradu a Krotákovi a spol. sa hneď v prvom zápase série podarilo šokovať Bratislavu. Hoci belasí v polke zápasu viedli gólom Mareka Urama 1:0, napokon nezvládli záverečnú tretinu a kamzíci sa ujali vedenia v sérii 1:0. Deň na to sa hral dôležitý druhý zápas, ktorý ak by Slovan opäť nezvládol, bolo by zle-nedobre. Gólom Hreusa viedol 1:0, v závere prvej tretiny však vyrovnal Jabrocký. O vydretej výhre Slovana napokon rozhodol v presilovke Martin Kuľha – 2:1, stav série 1:1, ide sa pod Tatry, kde sa Slovanu nikdy nehralo ľahko. Tretí zápas série bol vyrovnaný, napokon ho však domáci strhli na svoju stranu v tretej tretine gólmi Haščáka a Cipulisa. Strelecká mizéria Slovana trvala, opäť dal iba jeden gól (Hruška), čo na výhru určite nemohlo stačiť. Potom to však prišlo... Dnes už legendárna porada po treťom zápase na hoteli v Tatrách, ktorú zvolal kapitán Hurtaj... A odvtedy sme neprehrali ani zápas! Štvrtý zápas série v Poprade Slovan zvládol na výbornú, po zásahoch Hurtaja, Hreusa, Hrušku, Kukumberga a Kuľhu. Ďalšie dva zápasy série s Popradom už Slovan zvládol bez väčších problémov, Popradu dovolil už iba jeden gól, sám ich strelil sedem (doma vyhral 3:0, v Poprade 4:1). Domáci zápas s Popradom bol však kľúčový a zaujímavý ešte z jedného pohľadu: prvý raz hrala spolu lajna Pavlas, Hruška – Kuľha, Kukumberg, Uram a okamžite sa postarali o všetky tri góly belasých. Semifinále a v ňom Zvolen, všeobecne považovaný za mierneho favorita. V druhom semifinále – často označovanom ako predčasné finále – na seba narazili Košice a Trenčín.

Ťažko možno uveriť, že práve od tohto semifinále má Zvolen fóbiu zo Slovana! Od prvého zápasu série so Zvolenom až do konca nasledujúcej sezóny 2007/2008 Slovan neprehral so Zvolenom ani jeden zápas, čo je vzácnosťou pri kluboch „silnej štvorky“ – Slovan vyhral 10 zápasov pri neuveriteľnom skóre 44:13! Ale naspäť k semifinále 2006/2007. V prvom zápase na zvolenskom ľade belasí zaskočili domácich, po skvelom výkone zvíťazil Slovan 4:0, pričom opäť exceloval útoku Kuľha – Kukumberg – Uram, ktorý sa postaral o tri góly, štvrtý pridal Lažo, brankár Hovi si udržal čisté konto – výborný vstup do série. Druhý zápas sa už pred zrakmi fanúšikov Slovana hral deň nato opäť pod Pustým hradom. Domáci už boli naštartovaným belasým vyrovnanejším súperom, ale po zásahoch Pišteka, Kuľhu a Sýkoru išlo už druhé víťazstvo do Bratislavy. So Zvolenom sa fanúšikovia Slovana lúčili možno trochu predčasným pokrikom „finále, finále“! Čakali však ešte dva zápasy na domácom štadióne. A hoci sa zverenci trénera Svozila zastrájali, že séria ešte neskončila, ten tretí začal pre Slovan excelentne. Srdínkova nahodená strela zapadla za Šimonovičov chrbát už po necelej polminúte, do konca úvodnej tretiny zvýraznili náskok belasých po peknej kombinácii s Uramom Kuľha a po skvelom blafáku aj Pištek. Desaťminútovku snov predviedli belasí v druhej tretine. Od 26-tej do 36-tej minúty strelili štyri góly, jeden krajší ako druhý, pričom žiaril Marek Uram, ktorý pripravil dva góly Kukumbergovi, tretí dal sám. Na konci druhej tretiny dosiahli hostia čestný úspech, ale galapredstavenie Slovana pokračovalo a desiatym gólom ho zavŕšil Petr Pavlas. Trojica Kuľha – Kukumberg – Uram zaznamenal spolu 11 kanadských bodov – Slovan delil jeden vyhraný zápas od postupu do finále. Aj vo štvrtom stretnutí sa Slovan rýchlo dostal do vedenia zásluhou Kusovského, do konca tretiny pridal gól Kuľha a oslavy sa mohli začať. Zvolen sa zmohol opäť na jediný gól, za belasých však kontroval presným zásahom Lažo a stav 3:1 sa už od polovice zápasu nezmenil. 4:0 na zápasy, celkové skóre zo štyroch zápasoch 20:3! Po zápase hráči Slovana vytiahli brankár Hoviho na plochu v nákupnom vozíku. Na svojho finálového súpera si belasí museli chvíľu počkať. V „predčasnom finále“ sa napokon radovali Trenčania, to skutočné finále však malo len prísť.

Obaja finalisti, aj Slovan aj Trenčín, mali za sebou výbornú semifinálovú sériu. Média trošku podceňovali výhry Slovana, zdôrazňovali, že Zvolen bol odovzdaným súperom, kdežto Trenčín išiel ďalej cez silné Košice. V každom prípade to bolo historicky prvé finále medzi Slovanom a Duklou, nikdy predtým na seba tieto mužstvá nenarazili vo finále. V prvom zápase opäť žiarila hviezda Mareka Urama. Belasí si v prostriedku prvej tretiny vybudovali dvojgólový náskok, keď presne namierili Sýkora a po Uramovej prihrávke Kuľha. V prostrednej časti však Dukla krok zrovnala, ale tri sekundy pred koncom druhej tretiny jej zasadil ranu po ďalšej fantastickej prihrávke Urama obranca Petr Pavlas. V poslednej časti potom Uram výsledok sám spečatil na 4:2.

Druhý zápas začala lepšie Dukla, už v druhej minúte viedla zásluhou Kóňu, vyrovnával bombou z kruhu – kto iný – Uram. Pred polovicou zápasu však Húževka pri vlastnom oslabení vrátil Trenčínu vedenie, v 38. minúte vyrovnával Kukumberg po asistencii Urama. V záverečnej perióde síce zverenci trénera Stavjaňu prestrieľali Slovan v pomere 20:8, ale na góly ju vyhrali domáci 3:1. Ďalší gól pridal Uram, po ňom aj Lažo a účet zápasu uzavrel Marek Vorel. 2:0 na zápasy.

Tretí zápas sa už hral na horúcom trenčianskom ľade v búrlivej atmosfére a vyvrcholil nepekným záverom. Trenčania opäť rýchlo viedli Húževkovým gólom, zo samostatného nájazd však Kukumberg rovnako rýchlo dorovnal skóre (asistenciu mal samozrejme Uram). Pred koncom druhej tretiny prišiel sporný moment, keď sa Slovan ujal vedenia gólom Kuľhu, hoci v televíznych záberoch nebolo puk vidieť za bránkovou čiarou. Bol však pod betónom brankára Hálu, ktorý za tou bránkovou čiarou už bol – rozhodca Marušin gól uznal, 2:1 pre Slovan. Pred koncom uzavrel zápas – čo sa týka skóre – Uram. Bohužiaľ len čo sa týka skóre... Tréner hostí Stavjaňa poslal v záverečných minútach na ľad Vladimíra Kútneho, ktorý predtým do zápasu nezasiahol, aby „osolil“ najlepšieho hráča súpera Mareka Urama. Na ľade sa strhla hromadná mela, zápas nedohrali u domácich Urban i Sivák, u hostí Kuľha, Hruška i Hančák, tresty v hre inkasovali iniciátor mely Kútny i Miroslav Lažo. Horúco bolo aj v hľadisku, zábery hodenej tyče na lavičku Slovana i to, ako museli priaznivci Slovana opúšťať hľadisko cez striedačku, obleteli Slovensko. Na výsledku to však nič nemenilo – Slovan mal prvý majstrovský mečbal.

Štvrté stretnutie sa hralo za obrovských bezpečnostných opatrení už aj pred zrakmi fanúšikov Slovana, ktorí zorganizovali do Trenčína autobusový výjazd. V úvode druhej tretiny ich potešil svojim prvým gólom v Slovane Peter Huba (schoval si ho teda naozaj na pravý moment), po obkorčuľovaní Hálovej brány na 2:0 zvýšil Uram a v tej chvíli už málokto pochyboval o tom, kto sa stane novým majstrom. Pardavý síce znížil na 1:2, ale ďalší gól Urama i presný zásah Kukumberga do prázdnej brány len potvrdili, že novým majstrom Slovenska na sezónu 2006/2007 sa stal bratislavský Slovan!

Misia „návrat na stratené pozície“ teda bola úspešná...

Pripomeňme si majstrovský káder Slovana: Tréneri: Zdeno CÍGER, Miroslav MIKLOŠOVIČ (vystriedali dvojicu Rostislav ČADA – Róbert PUKALOVIČ). Tím: Sasu HOVI, Ján CHOVAN – Dalibor KUSOVSKÝ, Jan SRDÍNKO, Petr PAVLAS, Daniel HANČÁK, Milan HRUŠKA, Dušan DEVEČKA, Peter HUBA, Michal SERSEN, Jozef WAGENHOFFER, Stanislav ŠKORVÁNEK, Kaspars ASTASENKO, Lukáš LAUKO, Marek KOLBA – Michal KOKAVEC, Michal HREUS, Ľubomír HURTAJ, Martin KUĽHA, Roman KUKUMBERG, Marek URAM, Marek VOREL, Juraj SÝKORA, Ľubomír PIŠTEK, Igor BAČEK, Roman TVRDOŇ, Miroslav LAŽO, Martin HUJSA, Juraj GRÁČIK, Juraj PROKOP, Matej ČEŠÍK, Robin JUST, René JAROLÍN.

Napísal: Sniper

Diel 2: Zrod hokejového fanklubu

Nič na tomto svete nie je samozrejmé a aj keď sa možno zdá, že fanklub na hokeji bol dlho, opak je pravdou a pravdou zároveň je, že fanklub je vlastne len v plienkach. Celé to začalo dvomi skupinami, jedna okolo slovanistu známeho pod prezývkou „Mačiak“ a Maroša a druhá už vtedy fungujúca pod názvom „Skupina 26“. Maroš a Mačiak založili stránku www.hc.ic.cz kde sa venovali hráčom, okrajovo aj fanúšikom a časom spustili aj fórum na diskusiu. Následne kontaktoval Mačiaka Rasťo Mačica s tým, že by mohol technicky zlepšiť túto stránku a ako prvé zdokonalil fórum na ktorom následne vyvstala myšlienka založiť fanklub. Celej iniciatívy sa chytil Rasťo Mačica, Tomi, Mačiak, Majo...a získali súčasnú doménu www.hcslovan-fans.sk. Až následne napísali stanovy a išli združenie zaregistrovať na ministerstvo vnútra, teda oficiálny vznik sa datuje 31.05.2006 aj keď pamätné stretnutie bolo už skôr v podniku KGB na Obchodnej ulici za účastí už viacerých nadšencov, fanúšikov ako Kazax, Juro Múdry, Rasťo Mačica, Braňo ( bývalý bubeník ), Hanka...Štyria ľudia sa teda poskladali na 1.000 Sk kolok a prišlo už k spomínanému zaregistrovaniu!

Už nič nebránilo nič k osloveniu športovej verejnosti, fanúšikov a tak sa pustili do výroby plagátov, osobne oslovovali ľudí a začali nábor nových členov! Už tu sa tiež začlenili medzi fungujúce fankluby a postavili z fanúšikov Slovana hokejbalový tím a zúčastnili sa na prvom ročníku turnaja v Nitre! Prví fanklubáci namaľovali svoju prvú vlajku v auguste 2006 – „belasí majstri“, ktorá mala tiež veľmi strastiplné začiatky...Na Tatranskom pohári v Poprade kde bol výjazd belasých sa o jej ukradnutie pokúsilo tvrdé jadro popradských fanúšikov spolu s miestnymi neonacistami. Väčšina „našich“ bola na prestávke a pri vlajke ostalo pár ľudí, našťastie však na štadióne bola prítomná početná skupina fanúšikov HC Pardubice, ktorá zahnala týchto ľudí a spoločne sme teda našu zástavu ubránili! Od tej chvíle sú vzťahy Slovan – Pardubice nadštandartné. Ale poďme ďalej...Prišlo aj k stretnutiu s vedením HC a prvé 4 bubny darované klubom, prvý bubeníci boli Braňo, Kazax, Matys a Pyštik a všetky bubny, veci museli mať provizórne uložené v jednom z bufetov pod tribúnou. V tomto období, teda v roku 2006 bolo ešte D2 na sedenie, napriek tomu sa ľudia hlásili do občianskeho združenia, ale veľmi rýchlo bolo jasné, že hlavne k vôli výhodám, atmosféra bola len o čosi lepšia a k bubeníkom sa pridávali len desiatky ľudí. Progres bol teda slabý. Z asi 60 členov bolo iba 25 aktívnych. Vznikali aj nové problémy s vedením, ktoré začalo mať iné aktivity a fungovalo slabo, k tomu sa pridali hádky medzi členmi a logicky sa to celé odrazilo na veľmi negatívnych reakciách na diskusnom fóre. Fanúšikovia Slovana a tiež tí, ktorí pred rokmi zanevreli na hokej a ostali chodiť aktívne len na futbal prilievali ešte olej do ohňa a kritika bola naozaj veľká. Ľudia aj vo fanklube začali mať pocit, že to nikam nesmeruje, predseda, ktorý sa stále neunávne snažil posunúť to ďalej, tiež trval na to, aby bola časť štadióna na státie...no nič sa nedarilo, vedenie vtedy dalo červenú sektoru na státie a odpoveď jednoducho znela: „to nie je možné“...

Začal sa lámať chlieb a to len v roku 2007 kedy sa fanklub blížil k prvému roku fungovania! Prišlo zároveň k jednému nešťastnému okamihu a k nutnému vylúčeniu jedného z členov HC Slovan Fans, bubeníka Braňa, vylúčenie odhlasovala väčšina. Prišlo k tomu, že človek čo ťahal združenie, povedal „dosť“ a chcel odstúpiť z funkcie, zvyšok ho prehlasoval a apeloval na pokračovanie na poste predsedu... Vtedy títo ľudia urobili správne rozhodnutie a pokračovali spolu ďalej, uskutočnil sa prvý väčší výjazd do Nitry, chvíľu to išlo, chvíľu nie. Muselo prísť k novému impulzu a tým bolo vyhodenie celého vedenia okrem predsedu a neustávali apelácie na Maroša Krajčiho aby začal rekonštrukciu aspoň malej sekcie na státie! Časom sa celá iniciatíva zastavila a sústreďovala na iné priority, vedenie poskytlo bubeníkom permanentky zadarmo, aby mohli byť neustále na zimáku, poskytlo dresy, šále...prišli prvé autobusové výjazdy do Trenčína, Martina, Zvolena...pričom napriek turbulentnej sezóne na ľade a vo fanklube, všetko sa dobre skončilo...relatívne...lebo HC Slovan Bratislava sa stal síce majstrom v Trenčíne kde bol aj krásny výjazd, ale činnosť HCSF sa stále obmedzovala na výjazdy, domáce nie celkom obstojné fandenie a na výrobu pár vlajok...Prišlo k vylúčeniu viacerých neaktívnych členov a teda stav členov bol na mizernom počte 28! Po sezóne nastali však dve významné zmeny...Prvou bola väčšia iniciatíva mimofanklubákov, fanúšikov čo Slovanu fandili roky, či HC, alebo ŠK. Začal tlak, ktorý vyvrcholil novými voľbami v sezóne 2007/2008, ale čo bolo ešte možno podstatnejšie, ako blesk z belasej oblohy prišlo vytúžené a skvelé rozhodnutie vednia HC Slovan na čele s generálnym manažérom Marošom Krajčim, že počas leta sa prerobí tribúna na státie! Veľmi zlomový moment v súvislosti s úrovňou fanúšikovania! Voľba padla nie na miesto pôvodného kotla na Céčku, ale na tribúnu D2!

O nových voľbách, nových členoch vedenia, o nových akciách, o novom smerovaní, novej filozofii a o tom čo prinieslo státie na dédvojke až v kronike sezóny 2007/2008. Ročník 2006/2007 bol ozaj turbulentným, ale určite pamätným po viacerých stránkach!

Napísal: Saint

( Informácie, podklady: Fanklub HCSF – jeho členovia )

úvod |  fanklub |  foto |  fórum |  kniha návštev |  kontakt |  mapa stránky |  hore
News powered by Cute News. Webdesign (c) 2008 Xion, s.r.o. Webhosting Atlantis
Akékoľvek menenie, rozmnožovanie, verejné prezentovanie, vykonávanie, rozširovanie alebo iné používanie materiálov zo stránok www.vernislovanu.sk na verejné alebo komerčné účely bez predchádzajúceho súhlasu autorov článkov, fotografií, videoklipov, alebo iných materiálov je zakázané!
Reklama
Fanshop
Reklama
Mediálny partner
Partneri
Slovanstore - Oficiálny fanshop Verní Slovanu
 
 
Dve percentá z dane na Pravda.sk